2. Ako ste sa zoznámili? Je vám krajšie ako slobodne:)? Čo Vám dáva láska? Berie Vám niečo?
Súťažná kniha:
Joshua Harris: My dva spolu
Intimita – je to viac o vzťahu ako o sexe. Boh chce vzťah, svet to už úspešne zamenil za sex... a po vytriezvení z domnelej slobody prichádza prázdnota a vina. Ale Boh je blízko tým, ktorí ho hľadajú.
Intimita – je pre mňa to, čo robím, keď ma nikto nevidí. ( sám, s partnerkou, s Bohom, ...)
Intimita – je večera so sviečkami o samote, je to tiež miesto, keď som nahý – v náručí s krásnou devou ( pochopiteľne tým myslím v manželstve :)Intimita je miesto, keď som nahý pred svojim Bohom. Môžem byť zahádzaný všetkým možným, môžem stále niečo riešiť, aby sa On nedostal k slovu. Je to to isté, ako keby som do spálne k mojej žene chodil žene chodil v kožuchu, pod ktorým by som mal lyžiarsku kombinézu a podľa možnosti ešte aj potápačský neoprén. Vidíme jasne, že toto je choré. Potrebujeme jasne vidieť choré veci v našom vzťahu s Bohom.Ak stratím intimitu s ním, nebudem ju mať ani v mojom vzťahu ... Ak sa s ním nemôžem baviť o vzťahu (lebo sa trasiem, čo mi zasa zakáže – tak som to celé nepochopil – a požehnanie a radosť, ktoré mi prichystal (aj v chodení a neskôr aj v sexe) nikdy neokúsim a prekĺznem len povedľa.) A navyše neprežijem ten BOŽÍ POKOJ, ktorý prevyšuje všetko chápanie.Intimita je pre mňa miesto, kde som zraniteľný.
Poďme na začiatok. Tam, kde sa Adam neskrýval a Eva nehanbila, bol Boh blízko. Je to už 2000 rokov spät a ja mám stále výhovorku na lepšiu cestu. Zmeňme to naším rozhodnutím v Šaštíne. Dajme Joystick do jeho rúk. Boh sa pozerá na naše rozhodnutia, čaká na ne, On sa pridá. Staňme sa generáciou, ktorá to roztočí naplno – ale s našim Bohom. Pridáte sa? Bude to svišťať.
Martin Ližičiar, organizátor
(študent žurnalistiky, Katolícka univerzita)
No nie je to jedna z najkrajších vecí na svete?
...keď sa tomu druhému kvôli Vám rozbúcha srdiečko? A vaše bije v rovnakom rytme?
... keď sa celé hodine tešíte na stretnutie s tým druhým a so stiahnutým žalúdkom očakávate chvíľu s veľkým L?
...keď môžete v náručí toho druhého načerpať silu a istotu, že v tomto svete nie ste sami?
...keď sa nehanbíte spustiť slzy a vyčariť úsmev úplne spontánne a s dôverou? Byť spontánny a úprimný v prítomnosti toho druhého?
Nepodarí sa mi to ani vtesnať medzi riadky. Dar, ktorý v tom druhom dostávate, sa nedá ohodnotiť.
Pár dní vzad sme spolu narátali s mojou princeznou číslo 20. Dva desiatky mesiacov.
Zodpovednosť. Šťastie. Strach.
Len hlupák môže povedať, že ľúbiť je nekonečne krásne a bezbolestné. Vzťah dozrieva a občas bolí.
Ale len slepý to vzdáva pre bolesť, ktorá prináša imunitu pre ďalšie chvíle.
Som vďačný za každý jeden okamih a spoločnú chvíľu.
Už len to, že je krásna, ma napĺňa šťastím a radosťou. Jej starostlivosť o môj chaotický chlapský svet zasa istotou, že inú mamu by som svojím deťom nedaroval k príchodu na tento svet.
Chodiť s niekým je predovšetkým zodpovednosť. A nesebecká úloha: urobiť ju šťastnou! To tiež niekedy bolí a dozrieva.
Ibu, že budeme prosiť na kolenách o ďalšiu desiatku?
Ďakujem, že si. Moja búranka s prirodzene vlnitými vlasmi. Jedna z vecí, ktorá ma v okamihu O dostala. Spolu s úsmevom.
12 komentárov: Responses to “ FÓRUM: Láska vo vašom živote ”
By Unknown on 4. februára 2008 o 9:27
My dvaja (ja a môj priateľ) sme toho názoru, že to, že my sme spolu bolo Božie riadenie. Ale vážne. Stretli sme sa cez leto 2007 a to tak, že ja som vedela, že on chodí na školu, na kt. som chcela aj ja ísť (ešte ma však čakajú prijímačky, s kt. mi taktiež pomáha oi.), tak mi priniesol otázky (to bolo na moju osemnástku, ale ja som nebola doma, tak sme sa nestretli), potom mailíky, sms-ky a stretnutie (na deň presne o 3 mesiace). Asi sme si museli byť sympatickí :). No a potom spoločný cyklovýlet, gospelfestival, nákupy a veľa iných podobných akcií. Som nekonečne šťastná, že som ho mohla stretnúť a spoznať a teraz ľúbiť. Kiež by bola Božia vôľa, aby sme mohli spolu zostarnúť.
By Unknown on 4. februára 2008 o 9:37
Ja musím dodať ešte k úplnej odpovedi to, že odvtedy čo sa poznáme sa naše životy zmenili (aj by bolo zvláštne, keby nie). Veď život (alebo svet, v kt. žijeme) nemôže zostať nezmenený, keď doň vstúpi láska (verím, že je to láska, lebo je to také krásne a hreje pri srdiečku a pomáha zvládať každodenné problémy- istá motivácia :). Mňa musí mať Pán Boh veľmi rád, keď mi dal spoznať môjho Števinka. Myslím, že nás vzájomná láska obohacuje keď je spojená s Božovu prítomnosťou v našich životoch. A určite nám nič neberie, lebo čas keď sme spolu je neopakovateľný (hoci vždy tak rýcho ubehne). Tak asi toľko. PS: Steve, ak to budeš čítať, tak Ťa pozdravujem o odkazujem Ti, aby si nikdy nezabudol, že Ťa ľúbim.
By Alla on 5. februára 2008 o 3:37
Pochádzame z jednej dediny, t.j. prirodzene sme o sebe vedeli, nezoznamovali sme sa..spojil nás však až bicykel. V lete sme často chodili niekam na bicykloch, v zime pešo. Dlhé kamarátstvo nakoniec prešlo do priateľstva. Som veľmi rada, že mám priateľa, ale som ešte radšej že mojim priateľom je práve ten chalan, ktorý to je. A s ním mi je krajšie ako slobodne. To bez pochyby. Čo mi dáva láska? Dáva mi veľa :) A čo mi berie? Podľa toho ako sa to vezme a ako kedy ;)
By Unknown on 7. februára 2008 o 0:37
Ako sa to všetko odohralo? Nevieme takmer ani my, no vieme, že naše zoznámenie bolo riadené Božou vôľou. Tak pekne poporiadku... :)). Iste viete, že svet žije technikou, ktorá nás stále dookola obklopuje. V poslednej dobe medzi najvyužívanejšie, najobľúbenejšie, najpotrebnejšie, ... s veľkou potrebou a uľahčením zaiste patrí aj internet. Ja som ho nejako nutne nepotreboval (vzhľadom k ďalším poplatkom), ale jedného dňa, keď som sa vracal zo školy domov, sa moje rozhodnutie zmenilo. Spolužiak išiel pre svoju priateľku v posledný deň akcie nahlásiť pripojenie internetu. Ja som len tak tíško na stoličke počúval o čom všetkom sa rozprávajú, v čom spočívajú zvýhodnené služby a aj mesačná cena ma zaskočila. V duchu si hovorím, že i pre mňa by to bolo výhodne. Tak som v posledný deň podal žiadosť na pripojenie internetu ku mne domov. Dovtedy som surfoval len v škole cez hodiny informatiky, výpočtovej techniky a cez prestávky, kde som mal už od marca 2005 založenú na azete svoju mailovú adresu, no len občas som v nej pozrel doručené správy. Ale ako som mal spustený net, zistil som, že azet (pokec) má možnosť chatu. Obľúbil som si miestnosť Ježiš Ťa miluje a vo voľnom čase ma zo zaujímavosti ťahalo o čom si tu ľudia stále píšu. Časom mi začali niektorí písať rp a tak som si našiel celkom dobrých azetových priateľov. Keď moja otázka bola - prečo mi napísali, odpoveď znela: „mal si pekne vyplnený profil“. (Nevypĺňal som ho, aby som ním niekoho zaujal, ale tak ich otázkou bola moja odpoveď). Ale dňa 19.11.2006 o 18:11 (v nedeľu) mi prišla ďalšia rp-čka, v ktorej mi jedna Dominika zo Slovenska úplne zmenila môj, jej, (náš) život. Napísala mi: „Ahoj! Veľmi ma zaujal tvoj profil, hlavne tá časť niečo o mne. Napísal si tam veľmi pekné a pravdivé slová, všetko je to Božia vôľa“. Spomínaná časť - niečo o mne obsahovala citát, ktorý sa mne osobne páčil. Postupne sme si svojimi písačkami na azete našli krásne chvíľky a neskôr som jej navrhnul výhodnejšiu alternatívu - ICQ, kde všetko ide omnoho rýchlejšie a dá sa i odosielať, prijímať súbory. Cez rp, a obrázky sme to spolu nainštalovali- musím povedať, že je veľmi šikovná.. . Ponúkol som jej aj moje mobilné číslo, že keď sem príde, nech mi 2x po sebe prezvoní a stretneme sa tu. Ale číslo na oplátku od Dominiky som nežiadal, tak som jej povedal, že môže aj z utajenia prezváňať. Postupným spoločným písaním sme si o sebe takmer všetko povedali a čo je krásne, zistili sme, že máme strašne veľa spoločného. Dni utekali a prišiel dátum mojich narodenín a kde o 09:53:23 mi darčekom napísala sms-ku a samozrejme zobrazené jej číslo. Začali sms-ky.. Na oboch stranách sa ich nespočítateľne poposielalo. Opäť dni utekali a zažiadalo sa mi i jej hlas počuť. Prvýkrát som sa pokúsil na silvestra 2006, ale nebola práve pri mobile. Až 16 februára 2007 mi z plesu v noci zavolala a ja som bol úplne mimo. Druhý deň sa volanie zopakovalo a tak naše rozhovory trvali denne okolo 2hod. Nedalo mi a tak jedného dňa som sa jej cez icq opýtal, či ma ľúbi a odpoveď znela ÁNO. Vtedy som bol najšťastnejším človekom na zemi. Chýbalo už len naše spoločné stretnutie, ktoré sme jedenkrát naplánovali do Bratislavy na stretnutie v bratislavskom seminári s vdp. Kuffom, ale napriek mojej neočakávanej robote doma sa mi nedalo prísť. No však presne mesiac nato nadišla chvíľa a stretli sme. Čakala ma v okresnom meste, odkiaľ sme mali ísť na vopred dohodnutý výlet, ale všetko sa zmenilo, keď mi oznámila, že sa musí ísť ešte domov prezliecť. Rodičia ma veľmi milo privítali a tak nakoniec sa ani výlet neuskutočni, ale ostali sme doma. Bývame od seba zhruba cca 150 km, no vieme obaja, že náš spoločný vzťah má pevné základy. Vzájomne sa navštevujeme niekedy každý týždeň, prip v intervale do dvoch týždňov. Tak veľmi v nás rastie láska a spoznali sme, čo znamená ľúbiť. Naše životy sa zmenili - potrebujeme jeden druhého. Spoznali sme pocit držať sa rukami navzájom, pohladiť líčko pre pocit lásky, objať keď je ťažko a dať najavo, že spolu všetko zvládneme, že sme si oporou. Sme veľmi šťastný-môžem povedať za oboch. Vďačíme Bohu za jeho vôľu, pretože vieme, že k sebe určite patríme a nech sa nám dostáva požehnanie na každom spoločnom kroku života. Povedali sme si.. (do konca roka spojíme náš vzťah putom manželským). Snáď s Božou pomocou sa to podarí.:)). Sme pevne, úprimne a slobodne presvedčený. Chceme mať zdravé a krásne detičky. S láskou ich vychovať, žiť rodinný život.
By Unknown on 7. februára 2008 o 12:05
Človek je vyvolaný z lásky (svojich rodičov)a k láske je i povolaný, pretože láska je najzákladnejší princíp života (bez lásky človek zomiera a to, že sme tu, znamená, že nás mamka pohladila a poláskala, ked sme boli malí).
Pre mňa milovať znamená ctiť si jeden druhého a dôverovať si navzájom (to sú základné piliere lásky). Byť darom jeden pre druhého je naplnením a zmyslom života- ako spoločenstvo muža a ženy (vo sviatosti manželstva). Tak človek môže uskutočniť svoju ľudskú podstatu.
Láska je schopná obety (spojenie obety a lásky, daru a tajomstva) a tak sa dá spoznať či je ozajstná a nie len falošná tvár lásky.
Som šťastná, že môžem prežívať lásku. Veď ona je Božím darom.
By Unknown on 7. februára 2008 o 16:22
Podobne ako mojej milovanej Marienke aj mne dáva láska veľmi veľa.
Láska prelomila vo mne bariéru egoizmu, pričom po prelomení tejto bariéry som objavil v sebe ale aj v mnohých veciach okolo mňa radosť, dokážem sa viac tešiť zo života, moje myslenie je jednoduchšie a veselšie. Občas sám seba prekvapím zaujímavým nápadom, som viac spontánnejší. Občas mi napadne, že ja som vlastne vôbec nežil predtým, ako som sa s Ňou spoznal. A bolo to osudové stretnutie, ktoré hneď od začiatku výrazne zasiahlo do oboch našich životov. Začali sme sa spoznávať, v čom aj stále pokračujeme, zisťovať kladné i záporné stránky milovanej osoby- tie kladné výrazne prevažujú, spoznávať chute, názory i pohľad na svet a na život. Samozrejme, čím sme bolo viac spolu, sme si viac dôverovali, preberali najrozličnejšie témy a spoznával som, akú úžasnú a mne vo veľa veciach a názoroch podobnú osobu mi Boh dovolil stretnúť a spoznávať. Mária je jednoducho moja chýbajúca polovička, spoločne sa motivujeme a ťaháme dopredu, nie však naháňame. Našiel som v nej osobu, ktorej môžem úplne dôverovať, ktorá ma prijíma takého aký som- hoci keby si to želá, z lásky k nej by som bol ochotný urobiť so sebou aj predtým nepredstaviteľné veci- ako napr. nechať si narásť vlasy- aj som si nechal- a páči sa to nielen jej, ale aj mne .
Hoci som sa teda navonok možno až tak výrazne nezmenil, moje zmýšľanie i vnútro nabralo konečne ten správny a zdravý smer. Objavil som v sebe, že dokážem byť aj celkom zábavný a vtipný- milujem, keď sa na nejakom vtipe moja milovaná dobre zabáva. Muž potrebuje dávať svoju silu, ale môže ju poskytovať iba tomu, kto ju chce prijímať. Moja drahá miluje pocit bezpečia a istoty, ktorý jej moja náruč poskytuje a ja som zase blažený, že jej môžem svoju náruč ponúknuť a nemusím sa trápiť nejakou nezmyselnou neopätovanou alebo platonickou láskou.
V Márii som objavil človeka, ktorému ako jedinému môžem rozpovedať naozaj všetko, cením si, že ma dokáže počúvať- keď občas aj ja chcem niečo povedať.
Mária je pre mňa nenahraditeľná, je to osoba ktorá ma pozná a miluje takého, aký som, ako aj ja milujem ju, som pri nej preveľmi šťastný a nikdy ju nechcem stratiť, pretože je jedinečná, krásna a má veľmi dobré milujúce srdce. Chcem jej byť vždy oporou a stáť pri nej v dobrom i zlom- vo všetkom, čo nám ešte bude dopriate spolu prežiť.
Neprestávaj sa usmievať láska, tvoj úsmev mení srdcia i ľudí k lepšiemu!
By detuchovo on 9. februára 2008 o 7:31
Nase stretnutie a spoznanie sa bolo "tuctove". Nedalo sa tomu vyhnut, pretoze mame spolocnych znamych. Skor ci neskor by sme sa aj tak spoznali. Zacali sme si pisat na nete, obcas sme zasli von. Najtazsie sa asi bolo priznat, ze mi naozaj nie je lahostajny. Pozitivne bolo, ze zacal on, takze ja som sa uz len tak prikmotrila k jeho rozpravaniu:P. Zacali sme spolu chodit a odvtedy sa nase zivoty dost zmenili. Kazdy sme iny, mame rodinne zazemie a navzajom si mozeme pomahat, odovzdavat cenne rady a jeden druheho niest, ked je zle. Navzajom sa doplname, ja mu rozpravam o modlitbe, on mi vysvetluje fyziku a podobne:D. A co nam laska berie? Vela... Velmi vela... Mne osobne berie pocit, ze som sama, ze ma nikto nema rad. Berie mi samotu, opustenost. Berie mi slova z ust, pretoze aj keby som ich vyslovila, neobsiahli by ani malilinku cast jej podstaty. Pretoze "laska je ako vietor. Nemozeme ho vediet a ani pocut, ale mozeme ho citit."
By Dodinta on 12. februára 2008 o 4:48
Nase spoznanie bolo jasne od Pana Boha.Neverim na tolke nahody.mala som vtedy este len 14, a moj moj chlapec 19..nikdy predtym sme sa nevideli.On pochadza z Turcianskych teplic a ja som z Ba.On v tom case chodil na vysoku skolu a nemohol si inak zarabat, ako doucovanim, lebo nemal cas.tak so svojim kamaratom chodieval behavat a popri tom si vesal inzeraty na stlpy:-)Ozval sa mu moj spoluziak.Jeho mamina sa poznala s nasimi a na rodicku im povedala, ze ma dobreho doucovatela.A nasi tiez takeho chceli,tak ho k nam doniesla.Nas bolo vela doma:-)Tak Lubinko k nam zacal chodievat kazdy den.Vtedy sme sa o seba vobec nezaujimali, dokonca som mala este aj chlapca.ako cas plynul, ja som sa s nim rozisla a zacala som Boha prosit o skutocny vztah a to do manzelstva.A to bola cesta, ktora mi otvarala dvere aj k Lubinovi.Zacali sme sa viac spolu rozpravat o zivote, o vztahoch, ale ani sme si neuvedomovali, ze by sme raz mohli spolu skoncit.Lubinko mi rozpraval, ze sa musim modlit za partnera,ale rozpravajte to pubertacke.Ale nie:-) modlila som sa a to velmi vrucne.Potom sme zacali spolu chodievat casto von len na prechadzky..a potom som zrazu musela velmi chodit k nemu na omse elektrickou, hlavne, ze ja som mala kostol od domu 5 minut.Proste som sa zalubila, zistila som , ze on je ten, za ktoreho som sa cely ten cas modlila.a Lubinko to citil tiez tak..Ked prisiel den jeho statnic, mimochodom, ja som (vtedy len maturovala:-))prisiel vecer k nam doucovat.vecer, ked uz bolo neskoro, si isli ostatny lahnut, sme zostali v jedalni. Mame tam velky obraz Bozieho milosrdenstva.Lubinko ma chytil za ruku, pozrel sa na Jezisa, a opytal sa ho,ci mi to ma povedat.Potom sa usmial, pozrel sa mi do oci, a povedal mi, ze ma lubi.bol to najkrajsi moment, na aky nikdy nezabudnem.Potom sme sa objali,a slubili sme si, ze pojdeme v cistote do manzelsatva, a ze zostaneme navzdy polu... Dnes uz spolu chodimae 2 roky aj 8 mesiacov a sme uz zasnubeny...je nadherne niekoho milovat, a byt milovany... staci odovzdat svoj zivot Bohu a On sa uz postara:-)dodinta
By janka on 14. februára 2008 o 12:56
tak teda....keby mám napísať všetko o našom zoznámení a zázrakoch, ktoré tomu predchádzali bola by som tu asi do rána a všetkých načisto unudila.....náš vzťah je jeden veľký zázrak a dar od nášho skvelého Otecka, ktorý všetky udalosti perfektne naplánoval a uskutočnil aby sme boli v správnom čase na správnom mieste...ja som bola "náhodou" na škole kde som nechcela ísť, on o mňa dokázal bojovať a riskovať aj keď vedel že chcem ísť študovať preč a bývame vyše 300 km od seba a obaja sme spolu mali len vďaka Pánovi dostatok odvahy vykročiť na hladinu a s Ním kráčať občas aj po rozbúrenom mori len preto že nás držal za ruky...
...láska mi dáva strašne veľa vrátane slobody a neberie mi nič, pretože ma učí obetovať a darovať sa a v tom nachádzať šťastie...
By Unknown on 3. februára 2009 o 6:32
Ste sa zblaznili?Myslite si ze vsetko co sa vam v zivote podari vam dal boh? Nie je to troschu smiesne,..za vsetko si akurat mozte vdacit sami...a co ak sa vam vztah rozpadne?To bude tiez vola bozia?
By Unknown on 2. novembra 2013 o 11:04
Tento komentár bol odstránený autorom.
By Unknown on 2. novembra 2013 o 11:09
Nemyslím, že by ma bolo lepšie slobodnému. Súhlasím s nasledujúcim citátom.
„Život nás učí že láska, manželská láska je základným kameňom každého života.“
Ján Pavol II.
Zdroj: http://citaty.in/citaty-o-zivote/