Púť zaľúbených 2008

Intimita – je to viac o vzťahu ako o sexe. Boh chce vzťah, svet to už úspešne zamenil za sex... a po vytriezvení z domnelej slobody prichádza prázdnota a vina. Ale Boh je blízko tým, ktorí ho hľadajú.

Intimita – je pre mňa to, čo robím, keď ma nikto nevidí. ( sám, s partnerkou, s Bohom, ...)

Intimita – je večera so sviečkami o samote, je to tiež miesto, keď som nahý – v náručí s krásnou devou ( pochopiteľne tým myslím v manželstve :)Intimita je miesto, keď som nahý pred svojim Bohom. Môžem byť zahádzaný všetkým možným, môžem stále niečo riešiť, aby sa On nedostal k slovu. Je to to isté, ako keby som do spálne k mojej žene chodil žene chodil v kožuchu, pod ktorým by som mal lyžiarsku kombinézu a podľa možnosti ešte aj potápačský neoprén. Vidíme jasne, že toto je choré. Potrebujeme jasne vidieť choré veci v našom vzťahu s Bohom.Ak stratím intimitu s ním, nebudem ju mať ani v mojom vzťahu ... Ak sa s ním nemôžem baviť o vzťahu (lebo sa trasiem, čo mi zasa zakáže – tak som to celé nepochopil – a požehnanie a radosť, ktoré mi prichystal (aj v chodení a neskôr aj v sexe) nikdy neokúsim a prekĺznem len povedľa.) A navyše neprežijem ten BOŽÍ POKOJ, ktorý prevyšuje všetko chápanie.Intimita je pre mňa miesto, kde som zraniteľný.

Poďme na začiatok. Tam, kde sa Adam neskrýval a Eva nehanbila, bol Boh blízko. Je to už 2000 rokov spät a ja mám stále výhovorku na lepšiu cestu. Zmeňme to naším rozhodnutím v Šaštíne. Dajme Joystick do jeho rúk. Boh sa pozerá na naše rozhodnutia, čaká na ne, On sa pridá. Staňme sa generáciou, ktorá to roztočí naplno – ale s našim Bohom. Pridáte sa? Bude to svišťať.

Martin Ližičiar, organizátor
(študent žurnalistiky, Katolícka univerzita)

No nie je to jedna z najkrajších vecí na svete?
...keď sa tomu druhému kvôli Vám rozbúcha srdiečko? A vaše bije v rovnakom rytme?
... keď sa celé hodine tešíte na stretnutie s tým druhým a so stiahnutým žalúdkom očakávate chvíľu s veľkým L?
...keď môžete v náručí toho druhého načerpať silu a istotu, že v tomto svete nie ste sami?
...keď sa nehanbíte spustiť slzy a vyčariť úsmev úplne spontánne a s dôverou? Byť spontánny a úprimný v prítomnosti toho druhého?
Nepodarí sa mi to ani vtesnať medzi riadky. Dar, ktorý v tom druhom dostávate, sa nedá ohodnotiť.
Pár dní vzad sme spolu narátali s mojou princeznou číslo 20. Dva desiatky mesiacov.
Zodpovednosť. Šťastie. Strach.
Len hlupák môže povedať, že ľúbiť je nekonečne krásne a bezbolestné. Vzťah dozrieva a občas bolí.
Ale len slepý to vzdáva pre bolesť, ktorá prináša imunitu pre ďalšie chvíle.
Som vďačný za každý jeden okamih a spoločnú chvíľu.
Už len to, že je krásna, ma napĺňa šťastím a radosťou. Jej starostlivosť o môj chaotický chlapský svet zasa istotou, že inú mamu by som svojím deťom nedaroval k príchodu na tento svet.
Chodiť s niekým je predovšetkým zodpovednosť. A nesebecká úloha: urobiť ju šťastnou! To tiež niekedy bolí a dozrieva.
Ibu, že budeme prosiť na kolenách o ďalšiu desiatku? Na miestach, kde sa ten náš príbeh začal, a kde ho chceme potvrdiť.
Ďakujem, že si. Moja búranka s prirodzene vlnitými vlasmi. Jedna z vecí, ktorá ma v okamihu O dostala. Spolu s úsmevom.